Súťaž, ktorá na Slovensku vypĺňa nevšedný priestor. Na hranici hry a práce, amatérstva a profesionality, alternatívy a komercie aj dnes prežívajú internátne rozhlasové štúdiá, ktoré sa vďaka novým technológiám tešia priazni nielen študujúcich poslucháčov. Už po siedmykrát sa nadšenci pre túto prácu stretli v dňoch 24—27.marca na celoslovenskej súťaži Rádiorallye 2011, už po siedmykrát v inom meste. Tentoraz dostalo za úlohu súťaž v spolupráci so Slovenským rozhlasom a Slovenskou spoločnosťou elektronikov organizačne zabezpečiť ružomberské internátne rozhlasové štúdio Pulz.
Je niečo po trinástej a ja dobieham na autobusovú zastávku. Že meškám, nie je nič neobvyklé. Tentoraz, našťastie, spolu so mnou mešká aj doprava, a tak stretávam dvoch členov a zhodou okolností aj šéfov nášho Rádia PaF. Hlavný, Matúš, netrpezlivo prekračuje na mieste a spolu s vedúcim technikov Jergušom preberajú, či vzali všetko potrebné. Simulácia živého vysielania je spolu s disciplínou novinárčiny v teréne stála kategória a aj tento rok chceme ukázať to najlepšie z toho, čo v éteri dokážeme. Vzali všetko, čo mohli, objednaný audiorekordér sa pre objektívne skutočnosti zdržal v Japonsku. Ostatných deväť členov nás už čaká na stanici. Prichádza tridsaťosmička, nastupujeme, rallye sa môže začať.
Na železničnej stanici naša skupina púta pozornosť nielen početnosťou, ale aj dobrou náladou. Tešíme sa, a primerane radosti sme aj hluční. Minuloročná RR, ktorú organizovalo naše rádio v Prešove, nasadila vysokú latku nielen počtom diplomov v rukách domácich, ale najmä skvelou atmosférou. Ja som to všetko vtedy zažila prvýkrát. Tentoraz nijaké povinnosti. Organizácia je v rukách iných, my si môžeme nasledujúcich pár dní naplno užiť. O necelú polhodinku už cestujeme, smer Ružomberok.
Po tom, ako dorazíme do cieľa našej cesty a zamrzneme na autobusovej zastávke čakajúc na spoj, ktorý nás dovezie k internátom (dobre mi mamka radila, vezmi si zimný kabát, Ružomberok je vždy o nejaké tie celziové stupne pozadu), o necelé dve hodiny už odmŕzame na intern(átn)ej socializačnej akcii, kde najviac skloňované sú práve názvy deviatich ierešiek, ktoré poctili súťaž svojou prítomnosťou. Najfrekventovanejšiej otázke „Ahoj, ty si z ktorého rádia?“ tak kontrovala druhá: „Z PaFka/ Šturka/ X-u/ Deviatky/ Tlisu/ Pulzu/ Inra/ Aetteru/ Rapeša, a ty?“
Veľa sme toho nenaspali a piatkové raňajky boli tu, aj dvojité, ak ste si vypýtali. Priestory Katolíckej univerzity, kde sa celá súťaž odohrávala, boli také, že sánky sme si mnohí zatvárali ručne a štípali sa do zátylku, či sme naozaj v škole. Veľmi pekné. Dokonca som v jednej chvíli mala pocit, že dvere sa mi nielen samé otvorili, ale aj pozdravili. Nie. To bola len recepčná.
O pol jedenástej už štartovali odposluchy. Náročnosť počúvania si tí, ktorí to nezažili, asi ani nevedia predstaviť. Do šiestej večer s krátkou obedňajšou prestávkou sedíte v jednej miestnosti, počúvate a hodnotíte súťažné nahrávky zaslané do kategórií A-I. Máte možnosť porovnávať sa s ostatnými. A toto porovnávanie zďaleka neprinieslo také jednoznačné závery, ako pred rokom. Akoby sa každé z rádií vyprofilovalo. Kým my sme hviezdili v prejave, Rádá X a 9 boli omnoho zdatnejšie v technike. Počas odposluchov bola prítomná aj odborná porota, ktorú tvorili zástupcovia Slovenského rozhlasu, Rádia Expres, Fun rádia a rádia Jemné melódie. Keď Ľuboš Kasala, zastrešovateľ súťaže a programový manažér Slovenského rozhlasu, ohlásil poslednú zvukovú nahrávku, mnohí sa už tešili na večer. Marianna Buzmová, vedúca IRŠ Pulz, vyvrátila špekulácie, ku ktorým viedol bližšie nedefinovaný popis večernej akcie v programe. Tak predsa, diska, pokračujúca socializácia a stúpajúci počet žiadostí o priateľstvo. Tak-tak-tak to má byť! (Zvučka PaF, pozn.aut., aut. je tiež paf.)
Konečne sobota, konečne disciplíny, na ktoré som sa najviac tešila. Fonorallye a Live vysielanie. Tá prvá odštartovala už o deviatej, hneď ako šéf vyžreboval dve témy a povedal nám ich. A tak sme sa ešte počas raňajok rozdelili do dvoch družstiev. Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie a Chcel/a by som to zažiť ešte raz. V mojej skupine sme vymýšľali štruktúru reportáže pre druhú tému. Tri hodiny na vytvorenie ucelenej nahrávky nie je veľa. Zatiaľ čo ja som pracovala na úvodnom a záverečnom slove, Elly s Tinou nahrávali v teréne respondentov do ankety. Nie raz sme počas tých troch hodín po vypočutí materiálu pozdravili audiorekordér do Japonska. Výsledok ale nebol natoľko zlý, ako sme ho prorokovali.
Nahrávku sme odovzdali doslova o päť minút dvanásť. Nasledoval odposluch, hodnotenie. A potom dlho očakávaná kategória, v ktorej sme minulý rok nemali konkurenciu. Živé vysielanie. Pred rokom ho predviedli skúsené spíkerky Eya a Blaža, tento rok sa tejto neľahkej úlohy zhostili Lenka, Žužu a správar Weasley.
(Pred živým vysielaním. Zľava: Weasley, Matúš, Lenka, Žužu, Jerguš, v strede Bob PaFtus von Rádius)
Vysielanie som videla naživo zo štúdia, keďže som presvedčila Lenku a Žužu, že chcú, aby som im odtiaľ urobila pekné fotky. A tak som sa na chvíľku zatvárila ako dvorná fotografka a celý ten frmol som mala na dotyk ruky. Ostatní si ho pozreli sprostredkovane cez stream a videoprojekciu v posluchárni. Dievčatá zvládli na výbornú nielen seba, ale aj menšie technické problémy, ktoré naše vysielanie sprevádzali. Možno preto, že aj tohto roku mali pri sebe Bob PaFtusa von Rádiusa, ktorý nad nimi držal svoje ochranné pichliače. Kaktus, ktorý je v rádiu odjakživa, zažil svoju prvú RádioRallye v Nitre roku 2009 a odvedy sa stihol už aj presadiť.
Nasledoval poučný workshop s odbornou porotou, kde sa každý mohol individuálne pýtať. Kadečo sme sa dozvedeli a aj to zužitkujeme. A potom opäť socializácia, počas ktorej sme počúvali Nočnú Pyramídu na Slovenskom rozhlase, naživo vysielanú priamo z Ružomberka a celú venovanú RádioRallye.
Slávnotné vyhodnotenie súťaže a osem diplomov vo vrecku boli len tlačidlom On na technike, ktorá už i tak vysielala bez toho. Je fajn, ak existuje priestor, ktorý poskytuje možnosť načerpať nové skúsenosti nadšencom v oblasti internátnej rozhlasovej tvorby. Práve tá je totiž u mnohých známych moderátorov akousi štartovacou čiarou. A je o to lepšie, ak sa edukatívne spojí s príjemným. Práve preto sme boli opäť smutní, že víkend nemá ešte o deň viac a že sa s mnohými skvelými ľuďmi stretneme opäť až o rok.
Nasledoval poučný workshop s odbornou porotou, kde sa každý mohol individuálne pýtať. Kadečo sme sa dozvedeli a aj to zužitkujeme. A potom opäť socializácia, počas ktorej sme počúvali Nočnú Pyramídu na Slovenskom rozhlase, naživo vysielanú priamo z Ružomberka a celú venovanú RádioRallye.
Slávnotné vyhodnotenie súťaže a osem diplomov vo vrecku boli len tlačidlom On na technike, ktorá už i tak vysielala bez toho. Je fajn, ak existuje priestor, ktorý poskytuje možnosť načerpať nové skúsenosti nadšencom v oblasti internátnej rozhlasovej tvorby. Práve tá je totiž u mnohých známych moderátorov akousi štartovacou čiarou. A je o to lepšie, ak sa edukatívne spojí s príjemným. Práve preto sme boli opäť smutní, že víkend nemá ešte o deň viac a že sa s mnohými skvelými ľuďmi stretneme opäť až o rok.