Je zima, až vidieť ako
na rohu v uličke
stará pekáreň
vydychuje
svoje chrumkavé roky.
Kedysi voňala orechmi.
Potom
všetky rozumy
vyschli v škrupinách,
lebo sa nimi už
nemal kto
prelúskať.
Len stoly ukryté za svoje
zamúčené tváre
veria,
že ešte čiasi ruka
zamiesi ich
škvŕkajúce duše.
A nejeden zvedavec
zatlieska spoza okna
tej pantomíme.
na rohu v uličke
stará pekáreň
vydychuje
svoje chrumkavé roky.
Kedysi voňala orechmi.
Potom
všetky rozumy
vyschli v škrupinách,
lebo sa nimi už
nemal kto
prelúskať.
Len stoly ukryté za svoje
zamúčené tváre
veria,
že ešte čiasi ruka
zamiesi ich
škvŕkajúce duše.
A nejeden zvedavec
zatlieska spoza okna
tej pantomíme.