Noc aj dnes
rozšafne rozťahuje svoje
póry.
Iba keď
dýcha smútky,
má lesklé oči.
Vtedy sa z námesačných slov
dostratena pára niť.
A ona sa na posteli obráti
naruby.
Bojí sa
urieknutia
spoza viečok,
čo zatlačila.
rozšafne rozťahuje svoje
póry.
Iba keď
dýcha smútky,
má lesklé oči.
Vtedy sa z námesačných slov
dostratena pára niť.
A ona sa na posteli obráti
naruby.
Bojí sa
urieknutia
spoza viečok,
čo zatlačila.