Akoby si okamih
robil o ňu nechtom zárez
po každom ďalšom
dospievaní.
Loď stratená
v zreničke
krúži, vyhýba sa
slnečným črepom, čaká
na príliv.
Spomienky
k nej napínajú
zvetrané dlane,
nechajú si veštiť
svoju cenu. Potom
našpúlia krikľavé pery
a predajú sa,
dnes ako artistky,
spánku pod perinou.
Nepočujú
rybie ústa zo sna
sliniť slané vlny.
robil o ňu nechtom zárez
po každom ďalšom
dospievaní.
Loď stratená
v zreničke
krúži, vyhýba sa
slnečným črepom, čaká
na príliv.
Spomienky
k nej napínajú
zvetrané dlane,
nechajú si veštiť
svoju cenu. Potom
našpúlia krikľavé pery
a predajú sa,
dnes ako artistky,
spánku pod perinou.
Nepočujú
rybie ústa zo sna
sliniť slané vlny.