lenkasejk
  • Na úvod
  • Blog
  • ♥

O samote

3/24/2012

0 Comments

 
Bolo slnečné, ale mrazivé posledné januárové dopoludnie. V uliciach hlavného mesta som fotografovala ľudí, ktorí pre mňa niečím stelesňovali samotu. Akosi podvedome som mierila aj do kostola. Ten prvý bol zatvorený, lebo v ňom prebiehali rekonštrukcie.  
Picture

Tak som zašla do druhého, kostola františkánov. Vo vnútri stál muž. Mohol mať vyše šesťdesiat rokov. Nevidela som mu do tváre. Jeho plecia boli ohnuté, ťaživé. Modlil sa. Nerušila som ho, postavila som sa do kúta vedľa brány a čakala som. Asi po desiatich minútach podišiel k bráne a chytil sa mreží. Obzeral si interiér kostola a oltár, ku ktorému kvôli uzamknutým oceľovým dverám nemohol pristúpiť bližšie. Všimla som si vedľa neho tri veľké a naplnené igelitové tašky. Pomyslela som si, pre koho asi toľko nakúpil.  

Oslovila som ho. Že ho nechcem rušiť, že robím fotoreportáž o samote a rozjímajúci v kostole by mi do témy zapadal. Pochválila som ho, že je veľmi fotogenický. Prekvapila ma jeho dôvera a odvaha. Potešil sa a pýtal, ako sa má postaviť a zatváriť, aby to bolo dobré. Dali sme sa do reči a ja som počas debaty urobila pár záberov, o ktorých ani nevedel. Prezradil mi, ako sa niekedy bál rozprávať. Vraj ho pristavili anketári z nejakej televízie a on v tej chvíli vôbec nevedel, čo chcel povedať. Tak tam len stál a mlčal. Pýšil sa, že teraz je už oveľa smelší. Už ani neviem, o čom všetkom sme hovorili. Povedal mi, že určite nie som z Bratislavy. Smiala som sa, či je to tak počuť na prízvuku. On na to, že prízvuk nemám, ale že som prívetivá a milá, že takých ľudí tu skoro vôbec nestretáva. Potom ma poprosil, či by som mu zábery nemohla zaslať. Podala som mu pero, zápisník a on mi doň zapísal adresu. Na chvíľu sa zamyslel.

"Vlastne, ja som dnes o tú adresu prišiel. Toto tu sú všetky moje veci, celá moja adresa."
Picture
 Ako rýchlo veta, ktorou nás v detstve učili k úcte voči starším, pomôžem vám s taškami, ako rýchlo je iba prázdnym torzom niekde medzi šatstvom, rámikom bez fotografie a chlebom. V chráme, do ktorého vkročíme vo viere, že tam určite nájdeme pokoj.  /Ne/samotu.
0 Comments



Leave a Reply.

    Picture
    Slovami Janovica, rada čítam tých, čo sa smejú a plačú tou istou slzou.

    Archív

    February 2013
    January 2013
    April 2012
    March 2012
    December 2011
    November 2011
    October 2011
    September 2011
    August 2011
    July 2011
    June 2011
    May 2011
    March 2011
    February 2011

    Kategórie

    All

    RSS Feed

Powered by Create your own unique website with customizable templates.