Ráno

Rozospatá izba
vdýchla inoväť.

Na stole sa lúhuje
báseň.

Obloha tlie,
až pripaľuje cigaretu.
Holuby zobákmi vyťahujú
posledný nočný šev.
Mláky sa chvejú,
keď sa v nich rozsvecuje,
keď sa v nich
deň sieti
ako škvrna od oleja
pomaly a nežne, že si aj
dúhy líhajú doň samé.

Muž
postáva pri okne,
odchlipkáva z čaju
slová na prehltnutie.
Šálka prázdna ako hlava
ochká.
Nohy priviazané ku snu
hrabú, hľadajú svoje miesto.
Krčah objíma kyticu,
kolená má podlomené.

Muž náhle schová tvár
pred samotou pod perinu.

Do ponožiek odkladá
rozvidnenie.