Jedného dňa prišli, ktovie odkiaľ, do dediny kone. V snahe zamaškrtiť si na jablkách z nášho sadu zostal po nich dadaistický plot a kopec toho, čo nechce ani Jaro Filip v piesni nazvať rovno. Oprášila som túžbu z čias Pipi dlhej pančuchy a na chvíľu som uverila, že sú moje.
|
Slovami Janovica, rada čítam tých, čo sa smejú a plačú tou istou slzou.
Archív
February 2013
Kategórie |