Polnoc

Včerajšok
je kamenie pod vankúšom.
Okamih
škrípajúci  
ako v zuboch zatúlaný mak.

Les načúva.
Ešte mu hmla tečie
po brade.
Predsa rozumie.

Mesiac sa tak nežne
zvliekol z kože,
až ubral brezám z letokruhov.

Už sa neblýska.
Ťaživý večerný vzduch
po búrlivých radovánkach
odfukuje.

Polnoc
a vlka nikde.

Na hranici medzi dvoma dňami
pálim
zažehnané.