Monike

Dnes večer na zábradlí
odpočítava svitanie
pokoju, čo len príde.
Paličku po paličke.

Aj potme jej ruka pozná
každú chrastu
na starom železe,

ďalší dotyk
je vždy istejší a tlačí viac
tam.
Ešte si pripáli a v pľúcach
prestrie výdychu
na štedrú večeru,

zatiaľ čo
mama v kuchyni rukou žehlí
sviatočný obrus.
Posledné úpravy k dokonalosti.

Príborník sa zdá byť v tej chvíli
o plameň hrejivejší.

Zo všetkých poschodí
je siedme najvyššie, ale 
Monika
to ešte raz preráta.