Toto bola stará mama mojej babky. Babka o nej dodnes veľa rozpráva. Začala som si jej príbehy zapisovať. Báseň vznikla po jednom našom rozhovore o Anne. Štylizovala som ju, akoby to písala ona sama. Chcela som nejako zaznamenať, čo Anna pre babku znamenala.
Babička Anna Karasová
poznala recept na karamelové cukríky.
Pred každou cestou ich
vyplakala
ako strom živicu.
Rozpálené jantárové
slnká chladli
na vyšívanom obruse.
A ona potom dlhú chvíľu
mlčky stála
pri otvorenom okne.
Akoby ten pulz,
ktorý
nakreslili
hory
hrebeňmi
na
nebo,
počula.
V autobuse zo smeru Rohožník
som rozväzujúc plátenný balíček
pochopila, že
babička Anna Karasová
vedela viac,
ako všetci alchymisti na svete.
poznala recept na karamelové cukríky.
Pred každou cestou ich
vyplakala
ako strom živicu.
Rozpálené jantárové
slnká chladli
na vyšívanom obruse.
A ona potom dlhú chvíľu
mlčky stála
pri otvorenom okne.
Akoby ten pulz,
ktorý
nakreslili
hory
hrebeňmi
na
nebo,
počula.
V autobuse zo smeru Rohožník
som rozväzujúc plátenný balíček
pochopila, že
babička Anna Karasová
vedela viac,
ako všetci alchymisti na svete.
RSS Feed
